Seminář v Považské Bystrici s Radem

12.10.2017 Ivan

Jeden pekný piatok sme sa dohodli, že pôjdeme na seminár kolegu Rada. Seminár sa konal v Považskej Bystrici a bol to jeden s tých seminárov, ktorý má vždy dopredu určenú tému. Ako napríklad ,,pády“, ,, útoky“ a tento bol zameraný na vedenie partnera. Tieto témy majú na svedomí Iveta a Maťo, ktorý vedú aikido klub v Považskej Bystrici. Vždy vymyslia niečo nové a učiteľ, ktorý je pozvaný sa s tým musí popasovať .

Takže Rado mal ,,Vedenie partnera“ a musím uznať, popasoval sa s touto témou veľmi dobre. Bolo to skvelé cvičenie, dynamické, hravé, skrátka relax v pohybe. Učil ako pracovať z úchopom, kontaktom a ako pomocou nich viesť a ,,ovládnuť“ pohyb a smer útočníka. Cvičilo sa v príjemnej atmosfére a Rado ochotne radil začiatočníkom a ešte ochotnejšie ignoroval tých čo sa tvárili, že im to cvičenie funguje (nefungovalo, ale tvárili sa, že áno J). To cvičenie sa nedá moc opísať slovami, to sa musí skrátka zažiť.

Dva dni ubehli ako voda. Možno aj preto, že sa zase stretla v Považskej výborná partia ľudí, ktorý majú radi aikido, neriešia politiku a skrátka len na sebe makajú a cvičia .

Keďže seminár končil v sobotu večer, víkend bol ešte pred nami, dohodli sme sa, že si cestu do Prahy predĺžime a pozrieme Ostravu. Nápad sa ujal, tak sme vyrazili. Aikisestra (jedna z členiek nášho dojo, to len pre tých ktorý by ju NÁHODOU nepoznali), dostala za úlohu nájsť ubytovanie niekde pri centre nech to nemáme ďaleko a za rozumný peniaz. Asi sa snažila, ale no, veď aj snaha sa má ceniť.

Hotel, teda ak sa to dá nazvať hotelom, bol veľmi podobný hororovej verzií, možno tam aj nejaký horor natáčali. Recepčná nás upozornila, že izby ktoré máme zabukované, nie sú moc vhodné na prenocovanie, ale ak chceme tak nám ich môže ukázať, ale len z doprovodom ostrahy! A jemne naznačila, že by sme to nemuseli do rána prežiť.Tak po dlhej, asi troj sekundovej úvahe sme sa rozhodli, že zoberieme izbu nadštandard, bola o stovku drahšia, ale nenecháme sa predsa zabiť. Izba bola na 12-tom poschodí, kde by mal závrat aj pilot lietadla. Ubytovali sme sa teda v oblakoch a vyrazili do ulíc. Keďže sme boli na úplnom okraji mesta, zaparkovali sme do prvej a jedinej krčmy čo tam bola, bol to zhodou okolností non-stop, keby sme sa rozšupli. Ale po dvoch pivách nemenovanej ostravskej značky, sme sa rozhodli, že radšej pôjdeme spať. Hlava na druhý deň bolela akoby sme boli v tej krčme do rána.

Svieži sme sa ráno vybrali za krásami Ostravy, trošku nám to kazil dážď, ale aspoň sme boli na uliciach sami J. Jeden deň nestačí na všetky zákutia tohto mesta, tak sme to okukli vlastne len tak zhruba, centrum, banícke múzeum, Vítkovice. Všetko sme dali len letmo. Ostrava si zaslúži na výlet aspoň celý víkend.

Už teraz sa teším na ďalší seminár a výlet s ním spojený.